Stručná história procesne orientovanej psychológie

Procesnú prácu založil Arnold Mindell, vtedajší jungovský analytik, koncom 70. rokov 20. storočia. Vznikla na základe Mindellovho pozorovania, že nočné sny odrážajú a zároveň sa odrážajú v somatických zážitkoch jeho klientov, najmä vo fyzických symptómoch. Termín "snenie" zovšeobecnil tak, aby zahŕňal akýkoľvek aspekt skúsenosti, ktorý sa síce možno líši od konsenzuálnych názorov na realitu, ale je v súlade so snami, fantáziami a somatickými skúsenosťami človeka, ako aj s neúmyselnými, ale významnými signálmi, ktoré tvoria pozadie medziľudských vzťahov.

Mindellovo fyzikálne vzdelanie ho viedlo k fenomenologickému a symbolickému vnímaniu nevedomej mysle, čo ho viedlo k aplikácii teórie informácie (teória informácie je odvetvie aplikovanej matematiky a elektrotechniky, ktoré sa zaoberá kvantifikáciou informácie. Historicky bola teória informácie vyvinutá s cieľom nájsť základné limity komprimácie a spoľahlivého prenosu údajov") koncepty na pozorovanie správania svojich klientov. V tomto svetle sa pojem "nevedomie" rozšíril na celú škálu neúmyselných verbálnych a neverbálnych signálov na jednej strane a na vnímanie, presvedčenie a myšlienky, s ktorými sa jednotlivec nestotožňuje, na strane druhej.

Aby pomohol svojim klientom integrovať tieto formy nevedomého materiálu, Mindell rozšíril jungovské techniky "amplifikácie" (Amplifikácia je zosilnenie fyzických symptómov na základe psychologických faktorov, ako je úzkosť alebo depresia: "somatosenzorická amplifikácia sa vzťahuje na tendenciu prežívať somatické pocity ako intenzívne, škodlivé a znepokojujúce. To, čo môže byť pre stoika drobným "pichnutím" alebo miernou "bolestivosťou", je pre zosilňovača silnou, stravujúcou bolesťou."), ako je aktívna imaginácia a interpretácia snov, pridaním metód priamej práce s neverbálnou skúsenosťou na úrovni tela. Na základe vzorcov uvedomovania, ktoré sa nachádzajú v prameňoch od taoizmu, vadžrajány a šamanizmu až po modernú fyziku, Mindell vyvinul rámec na povzbudenie klientov, aby sa identifikovali s nevedomými skúsenosťami prostredníctvom procesu, ktorý nazval "rozvíjanie". Tento proces rozvíjania je dekonštrukciou pomenovaných zážitkov klienta, ktorá sa opiera nielen o slovný materiál a obrazy, ale aj o pohyb, hlbokú somatickú skúsenosť, medziľudské vzťahy a sociálny kontext.

Začiatkom 80. rokov začal Mindell spolu so svojimi kolegami z procesnej práce aplikovať koncepčný rámec, ktorý používal pri práci s jednotlivcami, pármi a rodinami, na facilitáciu riešenia konfliktov vo veľkých skupinách, pričom zhodnotil skupinovú dynamiku. Na označenie tejto novej disciplíny vytvoril termín "Worldwork". Koncom 90. rokov sa Mindell opäť obrátil k svojmu skoršiemu záujmu o fyziku a začal skúmať rámec na pochopenie spoločných koreňov ľudskej skúsenosti, z ktorých vychádza psychológia na jednej strane a kvantová a relativistická fyzika na strane druhej.

Procesne orientovaná psychológia je komplexná teória, metóda a orientácia na prácu s jednotlivcami, vzťahmi, organizáciami a komunitami, ktorú vytvorili doktori Arnold a Amy Mindellovci a ich kolegovia.

Procesná práca sa pôvodne uplatňovala pri práci s jednotlivcami, vrátane práce so snami a telom, a pri práci so zmenenými a extrémnymi stavmi. Niekedy sa považovala za dcéru jungovskej psychológie. Neskôr, keď sa zistilo, ako "pole snov" štruktúruje komunikáciu a dynamiku systémov, sa táto práca začala uplatňovať pri práci so vzťahmi a rodinami a nakoniec aj pri práci s veľkými skupinami, organizáciami a prostrediami, ktoré sa zaoberajú sociálnymi a politickými otázkami, riešením konfliktov , prevenciou násilia a budovaním komunít.

Myšlienky a metódy procesne orientovanej psychológie sú silne prepojené s pôvodnými učeniami a modernou fyzikou. Metódy podporujú uvedomenie si základného tvorivého poľa, ktoré nás formuje a ako prvé zachytáva naše vedomie v pocitových alebo jemných pocitoch, v signáloch a impulzoch, v nezamýšľanej komunikácii, snoch, zmenených stavoch, symptómoch a v napätí, konfliktoch a tvorivosti v organizáciách a spoločenstvách. Princíp Hlbokej demokracie pozoruje, že smerovanie, riešenie alebo transformácia prebieha v rámci jednotlivcov aj komunít, keď všetky uhly pohľadu, emócie a dimenzie skúseností môžu interagovať s vedomím. Táto práca má v súčasnosti veľmi zaujímavé uplatnenie v oblasti psychoterapie, body-mind, práce s kómou, duševného zdravia, organizačného rozvoja, budovania multikultúrnych komunít, riešenia konfliktov a umenia